Slumber - 33. kapitola

2. května 2016 v 21:44 | Linda (kor. Anna) |  Samantha Young - Slumber


33. KAPITOLA
A
k by som si v tomto živote mohla čokoľvek priať, bolo by to, aby sa Valenine slová naplnili. Ale bohužiaľ, to nie je spôsob, akým život obvykle funguje.
Mali sme veľa toho čo doháňať, keď sme sa vrátili do paláca. Haydyn si musela vypočuť všetky klebety a zvesti, cez všetky provincie sa prelial pokoj ako veľká voda. Keďže bola jej moc silnejšia, než kedy predtým, začali sa až do hlavného mesta šíriť reči o tom, ako markíz Solom z Rady pracuje na vymetení lúpežných gangov z Vasterye, rovnako ako na ututlaní svojej malej armády. Bolo už však príliš neskoro. Po markíza už vyslali vojakov so zatykačom. Pred celým dvorom a Radou ho budú súdiť za zradu. Keď sa to Jarvis dozvedel, veľmi sa rozčúlil a obavy, že by ho snáď mohli prepustiť, sa mi z mysle okamžite vytratili.
Od Kira mi prišiel list, pýtal sa ako sa mám, potvrdil klebety, ktoré sa ku nám z Vasterye dostávali a vyjadril obavu nad markízovým nadchádzajúcim zatknutím. Prisľúbil, že ma bude o informáciách v meste naďalej informovať a ja som získala svojho vlastného, malého špeha. Keď sme si začali písať a naše priateľstvo sa znovu prehĺbilo, nesmierne ma to potešilo. Moje zásnuby s Wolfem ho ani trochu neprekvapili, keďže odhalil Wolfeho city, počas krátkeho času, ktorý sme my traja spolu strávili. Nad tým som sa musela zaškeriť. Skutočne som bola slepá.
Všetci členovia Iavi sa (nakoľko boli odrazu zachytení v Haydyninej moci) uspokojili s niekoľkými akrami pôdy na severnej hranici Javinie. A čo sa týka Tigera, Vtáčika, Vrika a niekoľkých ďalších, čakala ich už cela za zločiny ako vražda, krádež či únos. Nikto toto rozhodnutie nespochybňoval, nie teraz, keď bol kráľovský rod Dyzvati už znovu pri sile.
A čo sa toho týka, Haydyn bola v posledných týždňoch tak zaneprázdnená spravovaním krajiny, že sme si na poriadny rozhovor nenašli ani minútu. Väčšinu času sa len dohadovala s Avou a Jarvisom.
I keď som nezachádzala do podrobností, zmienila som sa Haydyn o svojej ceste dosť na to, aby mala množstvo otázok a vyžadovala množstvo odpovedí. Navyše som vedela, že Jarvis túži zorganizovať sčítanie ľudu, aby sa dozvedel, koľko mágov sa ročne rodí. Myšlienku, že sa mágia do nášho sveta skutočne vracia som prijala s nadšením.
A počas všetkého toho nadšenia, sme s Haydyn znovu zmeškali pár príležitostí poriadne sa porozprávať. Wolfe ma stále tlačil, aby som ju jednoducho schmatla a donútila, aby si ma vypočula, nakoľko moje starosti boli aj jeho.
Nakoniec som využila voľnú chvíľku, keď som zbadala Haydyn utekať na ďalšie stretnutie s Avou a Jarvisom, Jareka (ktorý bol mojim zasnúbením prekvapený, možno aj trochu skeptický, no napriek tomu šťastný, že som šťastná - vedela som, že medzi nami nebolo nič než neškodné flirtovanie) som nechala stáť v stajniach. Dobehla som Haydyn a presvedčila ju, aby svoje nadchádzajúce stretnutie aspoň trochu posunula, mali na ňom preberať Jesenný bál a ´blízke´ vzťahy medzi markízom Andreiom a ňou. Zdalo sa, že pochopila moju naliehavú potrebu, a tak sme zamierili do jej komnát. Z toho, čo som jej chcela povedať sa mi potili dlane a srdce uháňalo.
Keď sme sa usadili, Haydyn vzala moje ruky do svojich a v očiach jej zažiarila ľútosť. "Viem, že som s tebou nestrávila dosť času, Rogan, hlavne nie po tom všetkom, čo si pre mňa urobila- "
"Haydyn, to nie je to o čom-"
"Dokonca sme ani nestihli prediskutovať tvoje zásnuby s kapitánom Wolfem. S Wolfem, Rogan! O tom, ako k tomu došlo, si mi nepovedala žiadne detaily! A tie hlúposti o tom, že ste jeden k druhého jednoducho zahoreli láskou, už viac nechcem počúvať." Uškrnula sa, oči jasné. "Chcem šťavnaté detaily." A tak som jej ich povedala. Ale nie len o Wolfem. Povedala som jej o všetkom, čo sa mi stalo. Už síce o niečom vedela, napríklad o Iavii alebo lúpežníkoch, ale tento raz som nevynechala žiadne podrobnosti. Povedala som jej o Alvernii. A dobrých ľuďoch z Kopca nádeje. O horalovi. O L a rodine Mossovcov.
Keď som stíchla, Haydyn prepukla v plač, mňa zaliala hanba a výčitky svedomia, že som ju tak bez obalu zaťažila deprimujúcim príbehom. Natiahla som sa po jej ruke, no odtiahla sa. "Nie. Ako sa ma môžeš chcieť ešte dotknúť po tom všetkom, čím si kvôli mne prešla? Ten muž, Rogan... čo ti urobil..." Pokrútila hlavou, oči plné múk.
"Haydyn," povedala som príkro, prisunula som sa ku nej a pevne ju objala. "Nechcem, aby si sa kvôli mne cítila vinná. Nestalo sa mi nič, s čím by som sa nemohla vyrovnať. Prišla som sem, pretože som sa s tebou chcela porozprávať o istých veciach... dôležitých veciach... o Phaedre. O tom, akým spôsobom sa tam riešia záležitosti. A na to ťa potrebujem." Stále bola bledá a vyzerala, že jej je zle. V čistom pohľade jej poblikával pocit previnenia. "Záležitosti? Aké záležitosti?" Odtiahla som sa. "Nepočúvala si, o čom som ti hovorila? V tvojich provinciách sú problémy, ktoré tvoja mágia nedokáže vyriešiť." Haydyn tentoraz pokrútila hlavou. "Samozrejme, že môže. Moja mágia zabráni komukoľvek spáchať čokoľvek ohrozujúce mier v Phaedrii." Začala sa po mne škrabať frustrácia: "Ale, čo ak sa tvojej mágií znovu niečo stane? Zostali by sme vo svete bez poriadnej vlády."
"Ale to sa predsa snažím napraviť," Haydyn sa postavila na nohy. "Všetko som pochopila už prvýkrát, keď som vás o tom počula hovoriť. Rozumiem tomu. Ver mi. Keď som zmizla, provincie zostali v rukách Rady, ktorá predtým fungovala len vďaka mojej mágií. Musíme vytvoriť zákony, ktoré budú chrániť ľudí, ako je tá láskavá rodina, ktorú si v horách stretla. A aj ochránia. Potrebujeme len trochu času." Nadýchla sa. "Vlastne... som sa rozhodla palác presunúť do Vasterye. Práve som to chcela prejednať s Jarvisom a Avou."
"Čože?" sánka mi klesla niekam k zemi.
"Má centrálnu pozíciu. Ak by som moju moc vysielala odtiaľ, bola by absolútna. Dosiahla by dokonca do Alvernie. To, čo sa stalo tebe sa už nesmie stať nikdy nikomu. Ale ako hovorím, zaberie to čas. Musíš byť trpezlivá, Rogan," usmiala sa.
Na moment mi jej odhodlanie a rozvaha jednoducho vzali slová. No musím priznať, že v posledných týždňoch som v nej spozorovala veľkú zmenu. Do vedenia sa dostávala s pozoruhodnou sebaistotou. Spavá choroba ju zmenila rovnako ako mňa.
Ale i napriek tomu... som potrebovala, aby porozumela. "A myslíš si, že ak nastolíš pevnú vládu, mohla by si zvážiť, že by si v Phaedrií svoju moc prestala používať?" nervózne som očakávala jej odpoveď.
Haydyn sa rozrehotala. "Robíš si zo mňa žarty, Rogan?"
Zamračila som sa: "Nie."
"Prečo by som moju moc mala chcieť stiahnuť? Je zmyslom môjho života."
"Zmyslom tvojho života je vládnuť tvojim ľuďom a starať sa o nich. Činiť rozhodnutia, ktoré ich život zlepšia. Nemáš ich kontrolovať." Neplánovala som, aby moje slová vyzneli tak ostro ako vyzneli, ale stalo sa a Haydyn sebou trhla. "Ja ich podľa teba kontrolujem?" Povzdychla som si. Išlo mi to čoraz horšie. "Nie, nekontroluješ. Teda, to som tým nechcela povedať. Chcela som povedať, že..." očami som behala po miestnosti a hľadala slová vysvetlenia. Pohľad mi padol na Haydyninu posteľ, na tú istú posteľ, kde som ju pred pár týždňami opustila s bozkom na spánok, prisahajúc, že ju prebudím. "Keď sme pod tvojou mocou, je to akoby sme všetci spali. Nemáme možnosť byť skutočne sami sebou. A ty teraz dokážeš pochopiť viac, než ktokoľvek iný, aké to je, byť väzňom spánku, Haydyn. Nie sme pripravení na to, čo sa stane, až sa prebudíme. A nikdy nebudeme, ak sa na tvoju moc neprestaneme spoliehať."
Priamo pred mojimi očami sa odohrala premena. Sledovala som ako sa vystrela v ramenách a predĺžila sa jej chrbtica, vystrčila bradu. Oči, síce stále láskavé a milujúce, nabrali novú odhodlanosť. Jej vlastnú. "Počas spánku si možno nedokážeme zvoliť medzi príjemným snom a nočnou morou, ale ľudia pod mojou mágiou, aspoň spia pokojne. Bez nej... by ich - by Phaedriu mohla nočná mora celkom ovládnuť. A prečo by sme sa vôbec mali zaujímať o čosi bez mojej mágie? Bez mágie Dyzvati? Také časy nenastanú. Nedovolím to. Ani ty nie."
"Nikdy by som si nepriala, aby sa ti niečo stalo a máš pravdu, urobím čokoľvek, aby sa ti nič podobné už znovu neprihodilo, ale... Určite by sme sa mali pripraviť na horšie časy, keď už hovoríme o zabezpečení budúcnosti našich ľudí."
"Ja, ale budúcnosť našich ľudí zabezpečujem. Vydám sa. Porodím deti. Naučím tie deti ako ovládať našu mágiu. Ako môžeš po tom všetkom, čím si prešla povedať, že za to moja mágia nestojí?"
Cítila som, ako v tejto konverzácií pomaly strácam opraty, a tak som vytiahla posledné eso v rukáve. "Je príliš nebezpečné, aby sme sa na niečo také spoliehali, Haydyn. Nemôžeš zaručiť, že tvoje deti sa narodia s mágiou, ako je tá tvoja."
Haydyn sebou trhla. "Po všetky stáročia, mágia rodu Dyzvati ani trochu neochabla. Pochybujem, že by sa tak stalo práve v nasledujúcej generácií, ale nakoľko trváš na tom zostať pesimistkou, môžem ťa uistiť, že mojim dlhodobým plánom je posilniť moju moc správnou legislatívou a hlbším pohľadom do správy každej z provincií." Stála predo mnou žena, ktorá si bola sebou istá. Žiaden nedostatok sebadôvery. Stála predo mnou nová Haydyn. A dospela. Konečne.
Venovala som jej horkosladký úsmev: "Nepresvedčím ťa o opaku?"
Moja najlepšia priateľka rozhodne pokrútila hlavou a nad mojim výrazom sa úprimne rozosmiala, očami ma prosila, aby som ju pochopila. "Chcela si, aby som sa prebudila, Rogan, prevzala kontrolu nad tým, čo je moje. A tak sa aj stalo. Som prebudená, som hore."
Hlboko som si povzdychla, pretože každé z jej slov bolo pravdivé. Celé roky som si želala, aby sa stala takou princeznou, akou by mala byť, pretože som vedela, že na to má. Nikdy som ale nemyslela na to, že až sa tak stane, naše názory sa rozídu opačnými smermi. Vládnuť Phaedrii, či robiť rozhodnutia za našich ľudí, nebolo nikdy mojim osudom. Mojim osudom bolo zachrániť človeka, ktorý na to silu mal... a tým, že som ju zachránila, zachránila som aj samú seba.
Keď som ale pomyslela na Wolfeho a začiatok mojej novej rodiny, myšlienky sa mi automaticky stočili k Mataiovi. "A čo Matai?" spýtala som sa a takmer sa jej odpovede desila.
V okamihu do Haydyninej tváre vkĺzol zármutok a v očiach sa jej zalesklo. "Ak by som sa spojila s Alverniou, bolo by to výhodné pre všetkých. Už teraz je pre mňa ťažké nakúkať do záležitostí Rady, ale ak by som bola ženou jedného z jej členov v Alvernií, bolo by mojou povinnosťou robiť pre tamojších ľudí všetko, čo môžem a teda aj vedieť o všetkých prejednávaných záležitostiach. Mohla by som mnohonásobne zlepšiť život ľuďom, ako je tvoja priateľka L, alebo jej rodina. Ale.. .ak by som si vzala Mataia, muža z nižšej vrstvy, ľudia by to mohli vidieť ako slabosť. Bolo by jasné, že som sa vydala z lásky. Mohli by ma považovať za slabú a príliš ženskú na to, aby som im vládla. A práve teraz si nemôžem dovoliť, aby ma ktokoľvek považoval za slabú." Zalial ma hnev, samozrejme som sa hnevala aj v mene Mataia, ale hlavne ma desila predstava, že by Haydyn učinila zlé rozhodnutie a celý život by preto strávila v smútku. Teraz som už poznala, čo je to láska a ani náhodou som ju nechcela odhodiť. "Už som ti to raz povedala," argumentovala som, "máš v rukách všetku silu. Nikto sa proti tvojim rozhodnutiam nebude smieť postaviť."
Haydyn sa pomaly posadila, potom sa ku mne naklonila a vzala ma za ruky, očami ma prosila, aby som ju pochopila. "Potrebujem čas, aby som si to premyslela. Bál je stále na programe. Dovtedy sa rozhodnem."
V mysli sa mi vyjavilo Wolfeho varovanie, ktorým sa mi vyhrážal, keď som si ho odmietala vziať. "Matai na teba nebude čakať navždy, Haydyn." Znovu sa odo mňa odtrhla, v jej nádhernom a láskavom pohľade bola bolesť. "Sama si mi povedala, že mám robiť vlastné rozhodnutia. Teraz ma len trápiš, pretože s nimi nesúhlasíš!"
Zatvorila som oči a unavene mi poklesli ramená. Znovu... znovu mala pravdu. Skrz riasy som ku nej vzhliadla a prikývla. "Máš pravdu." Pokúsila som sa striasť moje obavy. Haydyn už viac nebola tým malým dievčaťom. Musela som ju nechať robiť jej vlastné rozhodnutia a veriť, že sa s ich následkami dokáže vysporiadať.
"Som rada, že si vzala opraty do vlastných rúk. Naše názory sa možno budú líšiť, ale... všetko na čom záleží je," vzala som jej ruku do mojej, "že v teba verím. Išla som kvôli tej viere na koniec sveta. Rozhodne sa jej nehodlám vzdať práve teraz."
Úsmev mi oplatila a bolo vidieť, ako ňou preletela úľava.

Rázne som potlačila všetky pochybnosti a zaškerila sa na ňu. Mojou jedinou možnosťou bolo prijať každý deň, ktorý príde a dúfať, že jej rozhodnutia ju zavedú do jej vlastného ´a žili šťastne až do smrti´.
 

23 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lefej Lefej | 2. května 2016 v 21:58 | Reagovat

díky moc za překlad a korekturu♥

2 Dana Dana | 2. května 2016 v 21:59 | Reagovat

Děkuji za kapitolu :-)

3 Květa Květa | 2. května 2016 v 22:26 | Reagovat

Dekuji moc za kapitolu. Myslím, ze promluva do duše k ničemu nebude 😞

4 Bell Bell | 2. května 2016 v 22:34 | Reagovat

díky za kapitolku :-)

5 Mirka Mirka | 2. května 2016 v 22:49 | Reagovat

Moc děkuji za další kapitolku!!!♥♥♥

6 Lenka Lenka | 3. května 2016 v 1:07 | Reagovat

díky za překlad :-)

7 Lidka Lidka | 3. května 2016 v 7:38 | Reagovat

Mockrát děkuji za poslední kapitolu. :-)  :-)  :-)

8 zaneta zaneta | 3. května 2016 v 8:42 | Reagovat

Ďakujem :-D

9 poi poi | 3. května 2016 v 11:07 | Reagovat

Díky :-)

10 Leni Leni | 3. května 2016 v 16:11 | Reagovat

Ďakujem moc

11 JanaB JanaB | 3. května 2016 v 20:18 | Reagovat

Děkuji moc za překlad :-D

12 Yanica Yanica | 4. května 2016 v 19:43 | Reagovat

Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama