OB - 33. kapitola 2/2

12. dubna 2016 v 22:03 | Chloe (kor. Tess) |  Jeaniene Frost - Once Burned


Jeho pohľad sa zmenil z medeného na žiariaco zelený a jeho úsmev odhalil tesáky. Sval na otcovej sánke sa napol, no jeho výraz sa nezmenil.
"Pekné kontaktné šošovky a umelé zuby ma neohromia."
"Nemyslel som si, že by vás ohromili." povedal jemným hlasom. "To sa stane skôr, ak urobím toto."
Vzniesol sa do vzduchu, niekoľko metrov nad zemou. Potom mu z rúk ušlo niekoľko plameňov. Najskôr boli svetlo modré, potom oranžové, žlté a červené. Šplhali mu po rukách, otierali sa o okraj jeho vlasov. Ich horúčava bola hmatateľná, no ani nitka na oblečení alebo vlas na hlave nebol zhorený.
"Som Vladislav Basarab Dracul, narodený 1431 ako smrteľník. Znovuzrodený 1462 ako upír." povedal Vlad, dívajúc sa do otcových očí. "A som iba jeden z milióna upírov, démonov a duchov, ktorí tajne žijú medzi vami."
Trochu veľa dramatických informácii, nemyslíš? pomyslela som si. Prudký pohyb ma prinútil pozrieť sa doprava. Moja sestra odpadla.
Vlad otvoril víno a nalial do pohára tmavo červenú tekutinu. Zatriasol ním a podal mi ho. Prijala som ho, ako keby na ňom závisel môj život. Napila som sa. Aspoň, že si už otec nemyslel, že som sa zamiešala s bohatým, hrajúcim sa kultom. No na druhú stranu asi práve volal s Pentagonom, snažiac sa zorganizovať útok na bytosť, ktorá ani nemala pulz.
Vlad sa na mňa veľmi pobavene pozrel, keď si nalieval víno. "Vysoko postavené úrady po celom svete už dávno vedia, že existujú aj iné druhy. No kým nezasahujeme do ich afér, sú šťastní a predstierajú, že ani neexistujeme."
V skutočnosti som sa menej obávala o otca, ktorý by mohol niekomu povedať pravdu, ako o Gretchen, snažiacu sa dostať cez horor z toho, že existujú aj iné, nemŕtve stvorenia a ja som s jedným z nich randila. Teraz, keď som sa tu ocitla s mojou rodinou, som si uvedomila, ako veľmi mi chýbali. Všetci sme spravili chyby, no možno sa dokážeme naučiť, ako všetko napraviť. Posunúť sa a mať aspoň nejaký vzťah.
Teda, ak Gretchen niekedy prestane jačať.
"Čo tvoje ostatné priateľky?" zamrmlala som, keď som sa hodila na posteľ. "Upokojili sa nakoniec ich rodiny?"
Sadol si vedľa mňa s mocným pôvabom, ktorý mohol zvládnuť iba niekto, kto mal pod kontrolou každý jeden sval v jeho tele. Keby som sa tak hýbala ja, keď som mala trinásť rokov, rozhodne by som získala zlatú medailu.
"To závisí..." povedal, prekvapujúc ma tým, že na moju otázku odpovedal rétorickou otázkou. "Päť z nich boli upírky. Z tých ľudských, rodina tej poslednej to nakoniec akceptovala. Dve pred ňou to ich rodinám nepovedali. Ďalšia nemala žiadnu rodinu, ktorá by bola nažive. A ta prvá... jej rodina zhromaždila pochod. Celá dedina sa zišla, aby podpálila môj dom kričiac ´Smrť upírovi´. "
Smiala som sa, až kým som si neuvedomila niečo, čo spôsobilo, že sa mi v hrdle zasekol dych. "Máš vyše 600 rokov, no mal si iba desať priateliek, kým si začal chodiť so mnou?"
"Desať mileniek, dve manželky a pár tuctov anonymných žien, keď som sa cítil osamelý."
Wov. Vlad síce povedal, že bol vyberavý, keď prišlo na ženy s ktorými spal, no nejaká časť zo mňa tomu asi neverila.
"Žena pri rieke. Ktorá z nich bola ona?" spýtala som sa, dívajúc sa do jeho horiaceho pohľadu.
Položil pohár s vínom na podlahu. "Moja prvá žena. Porodila mi syna. O pár rokov neskôr, keď som bojoval proti turkom som stretol Tenocha. Ukázal mi čím bol a premenil ma. Potom sa zabil. Vrátil som sa domov, chcel som ukázať mojej žene čím som sa stal. No moje skutky na bojisku ju rozrušili. " skrútil ústa. "Myslela si, že som sa stal príliš brutálnym. Vtedy sa mi nezdal vhodný čas, aby som jej povedal, že už viac nie som človekom."
"To sa stavím." povedala som mäkko.
"Musel som sa jej vyhýbať, aby som to tajomstvo udržal." znova sa usmial. "Šiel som na ďalšiu vojenskú výpravu. Čoskoro po západe slnka nás prepadli. Aj keď upíry neumrú kvôli slnečnému svetlu, počas prvých pár mesiacov sú zo slnka priveľmi vyčerpaní. Kým som bojoval, slnko ma skolilo. Moji vojaci si mysleli, že som už dávno mŕtvy, keďže som nedýchal. Poslali mojej žene správu a ona si myslela, že sú turkovia už dávno na ceste, aby ju zajali. Povedal som jej, ako sa ku mne správali, keď som bol ako chlapec v zajatí otomanov a ona sa rozhodla, že radšej umrie, ako by mala čeliť rovnakej brutalite. Skočila zo strechy nášho domu rovno do rieky pod ním. Tam som ju našiel, keď som sa zobudil a vrátil som sa domov, aby som jej povedal, že žijem. "
Jeho hlas bol normálny, no ja som vedela o vine, ktorú stále cítil za jej smrť. Prikryla som jeho ruku tou mojou.
"Je mi to veľmi ľúto."
"Nemusí ti to byť ľúto. Stalo sato už veľmi dávno."
Vzal môj pohár a položil ho veľa toho jeho na zem. Potom mi stiahol rukavice. Keď už boli moje ruky holé, rozopol si košeľu. Zízal na mňa, kým sa zelená v jeho očiach rozrástla a pohltila medený odtieň.
"Celú minulú noc a dnešok som chcel cítiť tvoje ruky na mne." Jeho slová boli drsné túžbou, keď si stiahol košeľu, ukazujúc tak svalnatú hruď s mnohými vzormi jaziev a s dokonalými tehličkami. "Už viac nebudem čakať."

Zízala som naňho a olizla som si pery. To znelo veľmi dobre.
 

45 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lendule Lendule | 12. dubna 2016 v 22:13 | Reagovat

Moc dekuju

2 zita zita | 12. dubna 2016 v 22:16 | Reagovat

ďakujem za ďalšiu super kapitolu, som sa nevedela dočkať ;-)  ;-) baby dík za super preklad a už sa teším na pokračovanie ;-)  ;-)

3 S S | 12. dubna 2016 v 22:29 | Reagovat

dík za preklad aj korekciu ;-)

4 Květa Květa | 12. dubna 2016 v 22:34 | Reagovat

Holky dekuji za překlad a korekci. Uz jsem se nemohla dočkat ;-). Miluji tuto knihu :-)

5 Freya Freya | 12. dubna 2016 v 22:45 | Reagovat

Moc děkuji ❤️❤️❤️

6 zaneta zaneta | 12. dubna 2016 v 22:52 | Reagovat

Ani ja nechcem čakať tak si olíznem pery a nič :-! Ďakujem za super kapitolu :-D

7 Bell Bell | 12. dubna 2016 v 23:14 | Reagovat

děkuji  za překlad :-)

8 Radka Radka | 12. dubna 2016 v 23:17 | Reagovat

Moc děkuji za překlad.

9 Katarina ba Katarina ba | 12. dubna 2016 v 23:41 | Reagovat

Aka romantika na koniec kapitoly?!? Ďakujem za ňu. Akýsi kľud od bojovania a nepriateľov nastal. Som zvedavá dokedy.

10 Luciks Luciks | 13. dubna 2016 v 0:49 | Reagovat

Děkuji moc...

11 Radka Radka | 13. dubna 2016 v 1:27 | Reagovat

Děkuji

12 Pavlína Pavlína | 13. dubna 2016 v 5:44 | Reagovat

Děkuji:-)

13 Mirka Mirka | 13. dubna 2016 v 6:52 | Reagovat

Moc děkuji za další skvělou kapitolku!!!♥♥♥

14 Lia Lia | 13. dubna 2016 v 7:09 | Reagovat

Děkuji.

15 Evudar Evudar | 13. dubna 2016 v 9:05 | Reagovat

Děkuji moc za další pokračování kapitoly, už jsem se nemohla dočkat!!! :-)  :-)

16 Lefej Lefej | 13. dubna 2016 v 9:34 | Reagovat

díky moc za překlad a korekturu♥

17 galipeko galipeko | 13. dubna 2016 v 10:00 | Reagovat

Ďakujem :-)  :-)  :-)

18 Momo Momo | 13. dubna 2016 v 10:38 | Reagovat

Dakujem za dalsiu kapitolku :)

19 Michaela Michaela | 13. dubna 2016 v 13:21 | Reagovat

Ďakujem za preklad:)

20 Aendera Aendera | 13. dubna 2016 v 18:08 | Reagovat

Děkuju moc, za další kapitolu :-)

21 Katka Katka | 13. dubna 2016 v 18:40 | Reagovat

Ďakujem za ďalšiu kapitolu baby ;-)  :-)

22 maťa maťa | 13. dubna 2016 v 18:53 | Reagovat

ďakujem ♥ :-D

23 Katka Katka | 13. dubna 2016 v 19:17 | Reagovat

Moc díkyza nový překlad. :-)  :-)

24 JanaB JanaB | 13. dubna 2016 v 20:05 | Reagovat

Děkuji mnohokrát :-)

25 Míša Míša | 13. dubna 2016 v 21:00 | Reagovat

děkuji za další překlad :-)

26 Dana Dana | 13. dubna 2016 v 21:22 | Reagovat

Moc děkuji za kapitolu :-)

27 Yanica Yanica | 14. dubna 2016 v 18:20 | Reagovat

Srdečná vďaka za preklad i korektúru... :-);-)

28 jajana jajana | 15. dubna 2016 v 0:42 | Reagovat

VĎaka za preklad a korektúru :-)

29 Lidka Lidka | 18. dubna 2016 v 8:11 | Reagovat

Mockrát děkuji za další skvělý překlad a korekturu. :-)  :-)  :-)

30 uroboros uroboros | 8. června 2016 v 21:28 | Reagovat

Díky moc za překlad a korekruru :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama