MSE - 9. kapitola

1. července 2014 v 14:32 | Suzie |  Chelsea M. Cameron - My Sweetest Escape
Kapitola 9




"Priniesol som ti niečo."

Dusty stál v hale Neville Hall, keď som otvorila dvere idúc na angličtinu to popoludnie. Mal jeho ukážkový úsmev na mieste a balíček Skittles v jednej ruke a vrecúško M&M´s v druhej a podával mi ich, ako by bol veľmi spokojný sám so sebou.

"Dobre," povedala som a pozerala sa na neho a potom späť dole na sladkosti. Vážne som to chcela , ale nechcela som, aby vedel, že som to chcela.

"Budem predstierať, že si povedala ďakujem. Rado sa stalo, Red." Postrčil mi sladkosti a ja som to musela chytiť tak, aby to nepadlo na zem. "Si vždy tak hrubá na ľudí, keď sa snažia spoznať ťa?"

"Ak je to tak ťažké, tak prečo to robíš?" Potrebovala som sa poponáhľať a dostať svoj zadok do triedy, ale nomohla som ho nechať mať posledné slovo.

"Možno, že mám rád výzvy," povedal, ale neuškieral sa.

Videl som niečo iné na jeho tvári. Odhodlanie. Áno, Dusty Sharp bol chalan, ktorý bol zvyknutý na získanie toho, čo chce; každý to mohol vidieť. Dokonca vykračoval s hrdosťou, ktorá bola vysielaná do sveta, ale namiesto toho, aby sa naklonil k nafúkanému blbcovi, sa proste zdal byť istý istí. Sebaistý. Mnoho žien to považovalo za sexi.

"Musím sa dostať do triedy. Ďakujem za zbytočné sladkosti. Bolo to ... od teba milé."

"Som milý chalan."

Uh-huh.

"Pôjdeme?" povedal.

Išli sme spolu po schodoch hore, a nechala som ho na druhom poschodí.

"Neskôr, Red." Znova tam bolo to zamávanie.

Okopírovala som ho a on sa zasmial. "Ahoj, Dusty."

Moja prvá úloha na mojej hodine tvorivého písania bolo napísať dve stránky papiera o niečom, čo som nikdy predtým nerobila.

Greg nám dal úlohu s postojom Santy obdarujúcim siroty s lesklými darčekmi.
Ako som sakra mala písať o niečom, čo som nikdy nezažila? Vážne, ako na to?

Všetci ostatní sa zdali rovnako zmätení ako ja a chlap sediaci blízko pri mne si mrmlal popod fúzy a väčšina slov nebolo lichotivých. Mali sme celý čas hodiny na dokončenie úlohy, tak som vybrala môj zápisník a ceruzku a snažila sa prísť na niečo, čo by som mohla napísať, takže som mohla proste dokončiť tú prekliatu vec.

No, prvá vec, o ktorej ma napadlo písať bola úplne vylúčená. Moje stále neporušené panenstvo bolo pozostatok z môjho predchádzajúceho života. Bola som príliš zameraná na školu a iné veci, a nezapadalo to do mojich politických ašpirácií.

Taktiež na tom bolo niečo romantické, ako som si myslela v tej dobe, na uchovaní tohto míľnika v mojom živote pre manželstvo.

Môj bývalý bol s tým úplne v pohode; v skutočnosti, on bol za to viac, ako som bola ja. Tu a tam sme urobili veci, ale zakaždým, keď to začalo vrieť, jeden z nás to zastavil s odvolaním na svoje sľuby čistoty. Záavné na tom bolo, že to nikdy naozaj nevrelo.

Bozkávanie bolo fajn, ale nikdy som sa neprichytila pri tom, že by som proste chcela strhnúť jeho šaty, ako v nejakom nadržanej teenagerskej fantázii. Pravdepodobne som mnou bolo niečo zle. Nemala som žiadny problém vyzliecť sa, takže môj sexuálny apetít nebol porušený, ale nikdy som si nepredstavovala, ako sa dostať do toho bodu s Mattom. Nebol ten typ chlapa.

Úprimne povedané, nestarám sa. Bolo to nízko na zozname vecí, o ktoré som sa zaujímala. Priamo nad povodňami a priamo pod zombie apokalypsou.

Snažila som sa myslieť na niečo, čo napísať, čo by zaplnilo dve stránky s mojím malým písmom. Niektorí z mojich spolužiakov už dávno písali, ale iní boli rovnako zaseknutí ako ja.

Hudba. Chcela som napísať niečo o hudbe.

Jediné, na čo som mohla myslieť bolo, že som nikdy nevystupovala na javisku, aspoň nie mimo neskorých popoludňajších fantázií. Vlastne som nikdy nespievala na verejnosti. Bola som v zboroch v škole, ale nikdy som nevyskúšala čokoľvek, kde som mala spievať sólo.

Napísala som vetu, a potom ďalšiu a potom ďalšiu.

Popísala som javisko a svetlá a pocit chvenia pri podmanení si všetkých v publiku len s mojím hlasom a možno gitarou.

Než som to vedel, som naplnila tri stránky, spredu a zozadu.

"Dobre, všetci. Proste odovzdajte to, čo máte, a ja si urobím kópie. Nebojte sa ohľadom elegancie a pravopisu. To nie je zmyslom tohto cvičenia. Ide len o to, napísať to, čo vám príde na myseľ, aby ste ju precvičili a uvidíme, čo sa stane."

Greg odišiel a ľudia začali hovoriť, väčšinou sťažujúc sa na zadanie úlohy a ako trápne to bolo.

Nikto so mnou nehovoril, za čo som bola vďačná. Greg sa vrátil s veľkým stohom papierov a podal ich každému z nás.

"Dobre, takže vaša úloha pre budúci krát je prečítať práce všetkých ostatných a urobiť si najmenej tri pripomienky na každý papier. Chápete? Môžete ísť." Mávol rukou a ja som premýšľala, či bol v minulom živote Brit. Určite tak hovoril, aj keď nemal prízvuk.

Vyšilovala som ohľadom toho, že všetci budú čítať môj papier, pretože to bolo tak osobné. Nechcela som, aby to bolo, ale tie slová prišli tak nejak odnikiaľ. Teraz som s tým už nemohla nič robiť.

Vytiahla som Skittles a M&M´s z mojej tašky, s roztrhnutím som ich otvorila a nasypala som si rovnaké množstvo do mojej ruky, než som ich dala späť do tašky.

Ty a tvoje podivné chuťovky. Niekedy si hovorím, či je niečo zle s tvojimi chuťovými pohárikmi, Jossy.

Praskla som M&M´s medzi zubami a zmiešala ich so Skittles.

Tú noc som sa konečne dostala k aktualizácii môjho hudobného blogu.

Získala som desať followerov za ten týždeň, z čoho sa mi chcelo tancovať radosťou. Neznelo to ako veľa, ale za to, že bol relatívne nový, som získavala followerov celkom stabilne. Moje šťastie bolo umiernené, keď som videla, koľko hlúpych spamových komentárov som musela odstrániť.


"Jos!" Renee zakričala zhora. Mala som slúchadlá okolo krku a hudbu na nízkej hlasitosti, takže som bola schopná ju počuť aj cez moje nové Lenka CD.



"Jop?" zakričala som späť.



"Čo robíš tam dole?"



"Nič." Bolo to smiešne. Išla som na vrchol schodiska. "Prečo?"


"Proste si tam bola celú večnosť."

"No, nepodpaľujem si vlasy alebo nerežem zápästia, ak je to to, čoho si sa bála." Naklonila som sa do dverí. Zabíjala chvíľku aktualizácie môjho blogu.


"Nie, ja len, že je to hlúpe, aby si tam dolu bola sama."


Obývačka bola plná ľudí, ako obvykle, a taktiež plná napoly urobených domácich úloh, otvorených kníh a príliš veľa zvýrazňovačov. Darah mala slabosť pre používanie rôznych farieb pre každú hodinu.


"Možno, že som rada sama."

Na to nemala odpoveď. Renee nenávidela byť sama. Bol vychovávaný s toľkými súrodencami malo na mňa opačný účinok.

"Ale no tak, Malá Ne. Prečo by si mala chcieť byť sama, keď môžeš bať s nami?" Mase krútil vlasy Darah okolo jeho prstov a ona sa snažila sústrediť sa na učebnice otvorené v jej lone.


Nechystali sa ma nechať na pokoji, tak som zišla dole, zobrala si notebook a vrátial sa späť hore. Mase sa posunul, takže som mohla sadnúť vedľa neho na gauč.


"Vidíš, o koľko je to viac zábavy?"


Hunter a Taylor zdieľali jej čítačku a on na ňu stále kričal za preskakovanie na ďalšiu stranu príliš rýchlo. Akonáhle si bola istá, že som bola pod jej dohľadom a nerobila som nič zlé, Renee sa vrátila ku svojim knihám a Paul urobil to isté.



Proste ďalšia noc v Yellowfieldskom dome.



Znova som zapla svoju hudbu a dala si slúchadlá na uši. S nimi na ušiach som nemohla počuť žiadny rozhovor okolo mňa, aj keby som chcela, takže to bolo niečo ako byť sama, okrem prípadu, keď Hunter ukradol čítačku a Taylor ho naháňala okolo. Ona nakoniec chytila jeho ucho a skrútilaho, kým jej ju nevrátil.



"Ty hráš špinavo, Miss. Budem ťa za to musieť potrestať,"



Psychicky som zvracala.



"Ššš, to je ten druh vecí, o ktorých nehovoríme pred všetkými," povedala Taylor, sediac znova na gauči.



Nepochybovala som o tom, že za normálnych okolností takto hovorili, ale keďže som tam bola ja, skončili sexi diskusie.



"Vy viete ľudia, že som si vedomá, že vy všetci máte spolu sex. Myslím tým, že nie v rovnakom čase, pretože to by bolo super čudné, ale nie som idiot." Všetky oči sa obrátili ku mne. "Počujem vás, keď som tam dolu."



Ha. Všetci vyzerali rozpačito. Dokonca aj Mase.



"Nehovorím, že ma to zaujíma. Ja len hovorím, že som si toho vedomá. Myslím tým, Taylor a ja sme skoro rovnako staré. Ľudia musíte sa ku mne prestať chovať ako ku dieťaťu."



Mase si odkašľal.



"Máš pravdu, Jos. Myslím, že je to tým, že sme všetci tak nejako prešli do ochranného režimu, keď si sem prišla."



"Zaujímalo by ma, odkiaľ ste dostali ten nápad," povedala som, pozerajúc na Renee.



"Čo som mala robiť? Ty si moja malá sestra. Vždy na teba budem myslieť týmto spôsobom, aj keď budeme staré a šedivé."



Bolo to trochu nepríjemné hovoriť takto, keď sa každý pozerá, ale muselo sa to stať, skôr či neskôr.


"Ja viem."


"Mohla by si trochu povoliť, Ne," povedal Paul. Bola som prekvapená. Nikdy zvyčajne Renee neprovokoval, ak by to mohlo pomôcť.


Budem sa mu musieť neskôr poďakovať.


"Dobre, každý sa do mňa teraz pustite, to je úžasné." Vstala a vyrazila po schodoch hore. Jop, dalo sa to tak povedať.



"Je mi to ľúto, Jos. Snažil som sa pomôcť," povedal Paul, vstal a išiel za ňou.


"Ja viem. Vďaka, Paul."


"Nechápem, z čoho je tak vyvedená z miery," povedal Mase. "Myslím tým, že viem, že si tu len krátku dobu, ale naozaj sa nezdáš ako materiál mladistvého delikventa. Bez urážky."



"Nič sa nestalo. Je to len ... zložité." Bola som šokovaná, že im Renee nedala každý krvavý detail.



"Väčšina vzťahov je. Komplikovaných, myslím," povedal Mase, pri pohľade na Darah. "Ale komplikácie môže byť tou najlepšou časťou. Správne, Dare?"





Darah prikývla a on ju pobozkal na stranu hlavy.
 

22 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Evudar Evudar | 1. července 2014 v 15:05 | Reagovat

Déky za další pokračování. :-)

2 Maribel Maribel | 1. července 2014 v 15:15 | Reagovat

Díky za překlad :-)

3 terysek terysek | 1. července 2014 v 17:36 | Reagovat

děkuju za překlad další kapitoly;)

4 D. D. | 8. července 2014 v 13:52 | Reagovat

Moc děkuji za překlad! Jste šikulky! :-)

5 Ivanka Ivanka | 26. srpna 2014 v 22:56 | Reagovat

Ďakujem za preklad a bude ešte pokračovať? :-D

6 Baša Baša | 22. září 2014 v 18:30 | Reagovat

[5]: Určite bude ale otázkou je skôr kedy už som písala prekladateľke ale neozýva sa počkám ešte týždeň dva a keď sa neozve nájdem niekoho na dopreklad ;-)

7 Hanka Hanka | 18. prosince 2016 v 15:43 | Reagovat

Moc děkuju za skvělou kapitolu. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama